Autor: Dominika Tlučková | gréckokatolícka teologická fakulta v Prešove
Zdroj: © Rozmer, č. 4/2017, s. 7-12 | časopis pre kresťanskú duchovnú orientáciu | rozmer.sk
Datum napsání:
15.12.2017
Satan, satanizmus a symboly ríše zla
Diabol, Lucifer, Satan. Poznáme ho pod mnohými menami a prichádza v rozličných podobách. Čo však o tejto desivej postave vieme? Aké symboly ju sprevádzajú a ako máme porozumieť týmto znakom temnoty a zla, aký význam v sebe ukrývajú? V publicistickej brandži sa zvykne hovoriť, že diabol je vždy dobrá téma, a preto sa toho o satanizme a tajomstvom opradených spoločenstvách, ktoré rozličným spôsobom uctievajú diabla, už veľa popísalo a nečudo, že vznikali aj rozmanité konšpirácie. Ľudia satanistov identifikujú najmä podľa špecifických znakov, ktorými sa prezentujú na verejnosti i v médiách a s ktorými sa aj my, žiaľ, bežne stretávame. Ich reč a posolstvo je veľavravné. Avšak prv, než si ich predstavíme, zadefinujme si, čo satanizmus je a v akých formách sa v súčasnosti prejavuje.
Satan ako symbol revolty
Už z názvu kontroverzného hnutia, akým je satanizmus, si každý dokáže odvodiť fakt, že súvisí s pojmom satan. Výraz pochádza z hebrejského jazyka a prekladá sa ako nepriateľ, žalobca, respektíve odporca. Do gréčtiny je preložený ako diabolos, teda diabol. Biblia sa o satanovi zmieňuje ako o pokušiteľovi či protivníkovi. V kresťanskom učení sa označuje za vládcu pekla a jeho údelom je konať zlo a zvádzať ľudí na hriech. Satan je ako odporca Boha symbolom vzbury. Tento vzdor je v satanizme namierený jednak proti väčšinovému (kresťanskému) náboženstvu, jednak proti morálke, ktorá je na ňom založená, ale môže ísť aj o protest proti hodnotám kresťanskej civilizácie všeobecne. Odborník na nové náboženské hnutia, nemecký pastor Joachim Keden je však presvedčený, že predstavy súčasného satanizmu s kresťanskou vieroukou nemajú veľa spoločného. Hoci sa niektoré praktiky pokúšajú nadviazať na historické predstavy o satanovi, podľa Kedena tu v skutočnosti ide skôr o moc človeka, o nadobudnutie magickej, tzv. power moci [1].
Súčasný satanizmus odborníci označujú za jav sociálnej patológie či psychopatológie, ktorého základným rysom je mnohotvárnosť. Patrí sem široká škála rozmanitých sociálnych hnutí zahŕňajúcich rôzne ideologické a filozofické postoje. Podľa známeho českého religionistu Zdeňka Vojtíška sa pod satanizmom skrýva také množstvo rôznorodých javov, že je vôbec problematické tento pojem zmysluplne vymedziť. Tí, čo sa pokladajú za satanistov, nemajú žiadnu spoločnú posvätnú knihu ani vodcu, ba často nemajú ani spoločnú vieru v reálnu existenciu satana. Jediné, čo ich spája, je protest proti spoločnosti vyjadrovaný pomocou satana [2].
Rovnako Prokop Remeš z českej Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov vníma satanizmus ako ťažko uchopiteľný fenomén. Podľa neho to nie je ani organizácia, ani cirkev, ba ani sekta. Ide skôr o široké hnutie s nie príliš jasnými kontúrami a vnútornou diferenciáciou. V minulosti sa satanizmus chápal ako akési antikresťanstvo, ale už aj s takouto definíciou sú značné problémy. Satana stúpenci satanizmu často vnímajú iba ako obyčajný symbol proklamovaného antikresťanstva a koncept toho-ktorého smeru sa odvíja od poňatia, ako sa vníma samo kresťanstvo. To je možné vymedziť troma základnými dimenziami: dimenziou náboženskou, dimenziou morálno-etickou a dimenziou civilizačno-kultúrnou. A práve v opozícii voči týmto rozmerom dejinného fenoménu kresťanstva, vysvetľuje ďalej Remeš, sa formujú tri základné formy satanistického antináboženstva: 1. satanizmus ako náboženstvo vzdoru voči Bohu; 2. satanizmus ako kresťanská antimorálka a 3. satanizmus ako nová antikultúra [3].
Najstarším typom satanizmu je takzvaný náboženský satanizmus. Jeho korene siahajú až do staroveku, v ktorom kresťanstvo na svojom vzostupe často iba povrchne prekrylo pôvodné pohanské náboženstvá. Podľa Vojtíška si ich prvky zachovali určitú atraktívnosť ako vzdoroná- boženstvo, ktoré sa prejavovalo jednak v ľudovom čarodejníctve, jednak ako jeden z inšpiračných zdrojov tajného a elitárskeho tieňového náboženstva - ezoterizmu. Náboženskí satanisti uctievajú satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Vzývajú ho a veria, že im dáva silu a vedie ich v rôznych životných situáciách [4]. Oveľa početnejšie zastúpení sú však satanisti, ktorí protestujú proti kresťanskej morálke a v satana, na rozdiel od predošlej skupiny, vôbec neveria a ani ho nepokladajú za reálnu bytosť, ale za symbol vzdoru. Ide tu skôr o filozofický smer a životný postoj vyjadrujúci oslobodenie sa od pokrytectva, akýchkoľvek pút konvencií a slabošskej morálky a o zbožštenie seba samého. Tento smer používa okrem prejavov antikresťanstva i prvky mágie, okultizmu, čarodejníctva a špiritizmu.
Ak hovoríme o satanizme ako o antikultúre, máme na mysli ľudí, ktorí často o satanovi veľa nevedia. Vyznávajú svoju vlastnú verziu satanizmu na základe čítania satanistickej literatúry, pozerania filmov so satanistickou tematikou alebo počúvania satanistickej hudby. Ide o akýsi mládežnícky satanizmus, pretože sa mu venujú zvyčajne ľudia mladších vekových kategórií, či už skupiny alebo osamelí jednotlivci žijúci na okraji spoločnosti. Viacerí z nich sú fanatickí poslucháči metalovej hudby a výstredne nosia symboly satanizmu (pentagramy, obrátené kríže). U mnohých ale ide len o krátkodobú vzburu [5].
V roku 2014 vyšla na Slovensku publikácia s názvom Duchovná scéna od autoriek Lucie Greškovej a Dagmar Beluškovej, ktoré v súvislosti s novou religiozitou a mládežníckou subkultúrou opísali satanistov na slovenskej religióznej scéne. Podľa nich ostáva satanizmus dvojznačným javom: 1. Pôsobia tu ľudové alebo otvorené satanistické skupiny, ktoré napriek tomu, že sa ich veľkosť mení, sú relatívne malé a neškodné a nepredstavujú väčšiu hrozbu pre spoločnosť; 2. Okrem nich však pôsobia i malé a premenlivé satanistické skupiny pozostávajúce najmä z mladých a dospievajúcich ľudí, z ktorých niektoré vedú psychopati a sociopati. Hoci nepredstavujú priame nebezpečenstvo pre svoje okolie, znamenajú okamžitú hrozbu pre tých, ktorí, sa v nich angažujú. Ich stúpenci sa totiž nezriedka podieľajú na kriminálnej činnosti, od distribúcie drog až po znásilňovanie a vraždy [6].
Za jedného zo zakladateľov a ideových otcov novodobého satanistického hnutia sa považuje mág a okultista Aleister Crowley (1875 - 1947), ktorý vymyslel a za svojho života praktizoval množstvo rozličných sexuálnych a okultných rituálov. Takzvaná Crowleyova charta takto zhrňuje jeho neosatanistickú ideológiu: „Nejestvuje Boh okrem človeka. Človek má právo žiť podľa svojho vlastného zákona ako chce, pracovať ako chce, milovať ako chce. (...) Tento zákon je zákon silného, osvieteného. Nemáme nič spoločné s vyobcovanými a neschopnými; nech umrú vo svojej biede (...), pošliapte biednych a slabých. (...) Ó, kráľu, never klamstvu, že musíš umrieť, v skutočnosti nezomrieš, ale budeš žiť." Podobne veľavravným je aj chronicky známy Crowleyov Zákon thelema: „Rob čo chceš, to bude celý zákon" [7].
Tieto a mnohé iné Crowleyove myšlienky prevzali a rozvinuli početné satanistické cirkvi a tajné rády. Jednou z najznámejších organizácií, ktorá sa verejne hlási k uctievaniu satana, je Church of Satan (Satanova cirkev). Roku 1966 ju v Kalifornii založil Anton Szandor LaVey (Howard Stanton Levey, 1930 - 1997), autor kontroverznej Satanskej biblie (The Satanic Bible), ktorá sa čoskoro stala najdôležitejšou kultovou knihou všetkých satanistických spoločenstiev (ďalšie známe satanistické spoločenstvá sú napríklad Ordo Templi Orientis, Fraternitas Saturni, The Process-Church of the Final Judgement či Thelema Orden des Argentum Astrům).
Symboly ríše zla
Ako sme už v úvode naznačili, so satanistickými symbolmi sa dnes stretávame na každom kroku. Niektorým imponujú, iných naopak pohoršujú a vyvolávajú v nich silno negatívne až desivé emócie. Avšak ak o nich hovoríme, aj tu treba mať na pamäti, že satanizmus nie je jednoliate hnutie so spoločnou vieroukou a vedením. Vzhľadom na symboliku to má za následok, že jednotlivé symboly rôzni satanisti vysvetľujú rozlične. Neexistuje teda žiadna oficiálna satanistické symbolika s autorizovaným výkladom. Napriek tomu si ale poďme aspoň tie najfrekventovanejšie symboly v krátkosti predstaviť.
Pentagram
Pentagram [8] je jedným z najstarších zachovaných symbolov ľudskej histórie. Výskumy potvrdzujú jeho prvý výskyt v oblasti riek Eufrat a Tigris, a to už pred vyše šesťtisíc rokmi. Na území Palestíny zase archeológovia našli úlomky nádob pochádzajúcich zo 4. tisícročia pred Kr., na ktorých sú vyryté symboly päťramennej hviezdy. Iné nálezy dokazujú, že pentagram bol veľmi obľúbeným symbolom starých Sumerov v rokoch 2700 pred Kr. V sumerských textoch slúžil na označenie smerov piatich viditeľných planét. Sumeři tento symbol spájali s bohyňou lásky a vojny Ištar, ktorá vládla planéte Venuša. Grécko- rímska kultúra ho neskôr spojovala s Afroditou. Astrológovia údajne zistili, že pentagram opisuje všetkých päť ramien dráhy Venuše, ktorá trvá osem rokov, aby napokon vytvorila akýsi pentagram na oblohe. Možno práve preto sa mu vraví Venušina hviezda. Pre starých pohanov tento symbol znamenal ochranu, ženskosť a plodnosť. Znázorňovali ho s troma ramenami hore (hlava a ruky) a dvoma dole (nohy) [9]. Pôvodne, v 4. tisícročí pred Kr., sa pentagram kreslil ako podpis, čo znamenalo, že príjemcovi prajete veľa šťastia a pevné zdravie. V Taliansku sa tento znak objavil až približne v 7., respektíve 6. storočí pred Kr. a v pytagorovskom mysticizme ho považovali za symbol človeka [10]. Podľa Pytagora predstavoval každý z piatich ramien pentagramu jeden zo základných elementov vesmíru: oheň, vodu, vzduch, zem a vesmírnu energiu (život alebo tiež éter).
Pentagram zohrával významnú úlohu taktiež v Jeruzaleme v rokoch 300 až 150 pred Kr., kde slúžil ako oficiálna pečať mesta. V židovskom náboženstve sa označoval ako pečať alebo erb kráľa Šalamúna, ktorý podľa legendy nosil prsteň s pentagramom na ľavom malíčku [11]. Na stránkach Satanovej cirkvi sa dokonca dočítame, že Šalamún mal údajne s jeho pomocou robiť kúzla a vzývať démonov, aby mu boli nápomocní počas stavby jeho veľkolepého chrámu [12]. Pentagram nájdeme aj v židovskej kabalistickej tradícii, kde päťuholník predstavuje päť horných sefirotov na Strome života, ktoré predstavujú čisté archetypálne sily, ako sú spravodlivosť, milosrdenstvo, múdrosť, porozumenie a transcendentná nádhera. Kresťanskí kabalisti z čias renesancie interpretovali pentagram ako mystický dôkaz Kristovho božstva, ktorý symbolizoval Krista ako Ducha Svätého zjaveného v ľudskom tele. Tento znak sa spájal aj s piatimi Kristovými ranami, a keďže ho bolo možné kresliť jedným nepretržitým ťahom pera, symbolizoval alfu a omegu ako jeden celok [13].
Satanistický pentagram - teda prevrátený pentagram - je neoddeliteľne spojený s čiernou mágiou a uctievaním satana a prezentuje sa ako zlo. Pre satanistu reprezentuje tento symbol triumf hmoty a individuálnej túžby nad náboženskou dogmou. Podľa Akrona znamená obrátený pentagram víťazstvo hmoty nad duchom. Aleister Crowley ho podobne používal na označenie zostupu ducha do hmoty [14]. Anton LaVey ho opisuje ako znak intelektuálnej všemohúcnosti a autokracie. „Je to hviezda mágov, znamenie Slova, ktoré sa stalo telom a podľa smeru jeho ramien symbol predstavuje poriadok alebo zmätok. Je to zasvätenie alebo znesvätenie, Lucifer alebo Vesper, hviezda ranná alebo večerná, Mária alebo Lilith, víťazstvo alebo smrť, deň alebo noc. Pentagram s dvoma ramenami nahor predstavuje Satana ako Capa sabatu, s jedným ramenom nahor je znamením Spasiteľa" [15].
Bafomet
Bafomet je meno nejasného pôvodu, ale zato je známy ako modla stredovekých templárov. Avšak i podoba tejto modly je značne nejasná. Mučení templári pri výsluchoch opísali Bafometa ako mužskú fúzatú hlavu desivého zovňajšku zhotovenú z dreva alebo kovu. Podivná podobizeň idolu, ktorému sa templári mali údajne na tajných stretnutiach klaňať a vzdávať mu pocty, mala mať tri tváre a na vrchu čosi, čo azda malo pripomínať templárský čepiec. Niektoré ďalšie výpovede sa s touto verziou rozchádzajú a Bafometa opisovali ako tvora s hlavou ženy. Vzadu boli umiestnené dvierka s dutinou, v ktorej boli uložené neznáme kosti. Keďže sa tieto predmety nenašli a výpovede templárov sa v procese rôznili, napomáha táto informácia myšlienku, že tieto modly nikdy neexistovali. Okrem iného by to taktiež znamenalo, že údajné výpovede boli celkom vymyslené a vynútené na mučidlách.
Vzhľadom na pôvod mena Bafomet existuje mnoho vysvetlení. Jedno z nich odkazuje na skomoleninu mena moslimského proroka Mohameda, ktoré v starofrancúzštine znelo Machomet. Ďalší variant tvrdí, že by to malo byť spojenie gréckych slov bafé a metis, čo znamená krst ohňom. Ďalej sa uvažuje o odvodenine z arabského Abufihamat - Otec porozumenia či o skratke tem.o.h.p.ab (templi omnium hominum pacis abbas - otec, resp. opát chrámu mieru všetkých ľudí), ktorá by sa čítala odzadu [16]. Iní sa zase domnievajú, že je to kabalistická šifra Atbash označujúca slovo sofio, teda múdrosť, poznanie. Bafomet sa zvykol nazývať i ako mendézsky cap. Toto pomenovanie však môže pochádzať z viacerých interpretácií. Jedna vraví, že ide o staroegyptského boha Usira, ktorého jeden z aspektov v dolnoegyptskom Džedete (Mendéze) domorodí obyvatelia uctievali ako boha Benebdžedet [17]. Podľa LaVeya však táto teória má trhliny, keďže tento boh mal baraniu a nie koziu podobu. LaVey tvrdí, že skôr ide o egyptského boha Amona, ktorého označovali ako „skrytého, toho, kto žije vo všetkých veciach a je dušou všetkých javov". Boh Amon bol akousi temnou silou prenikajúcou a motivujúcou celú prírodu [18].
Capa poniektorí spájali taktiež so stredovekými povesťami o čarodejníkoch, ktorí často vystupovali ako tanečníci alebo jazdci na kozách a reprezentovali samého satana. Koza sa v tomto kontexte vnímala ako ironický symbol sexuálnej represie a táto asociácia je jasnou narážkou na neobmedzenú sexualitu reprezentovanú týmto starodávnym symbolom plodnosti. Možno práve to bol dôvod, prečo oslovil moderných satanistov, ktorí v ňom vidia symbol slobody sexuálnych a náboženských tabu [19].
Konšpiračné teórie, ktoré súviseli s templármi, boli v 19. storočí populárne a ustálili podobu Bafometa tak, ako ju vo svojom diele Dogme et Rituel de la Haute Magie (Dogma a rituál vysokej mágie) vykreslil okultista Eliphas Lévi - t. j. ako „mendézskeho capa sabatu", hoci sa táto podoba s opisom templárov rozchádza. V tejto podobe ide o okrídlenú bytosť s hlavou capa s ľudským telom, rukou ženy a rukou muža a rozštiepenými kopytami. Na hlave je okrem rohov i zapálená fakľa. Sám Bafomet ukazuje na dva kosáčiky mesiaca, pričom na pravej ruke má napísané latinské slovo solve (oddelené) a na ľavej coagula (spojené). Hoci dnešní satanisti považujú Léviho Bafometa za zobrazenie diabla, Lévi ho zamýšľal zobraziť skôr ako starodávneho pohanského boha plodnosti [20].
Vo svojom opise Lévi uvádza: „Cap vyobrazený na našej titulnej strane má na čele vrcholom hore smerujúce znamenie pentagramu, symbolu svetla, jeho dve ruky vytvárajú znamenie hermetizmu, jedna z nich ukazuje hore na biely Mesiac Chesedu, druhá na čierny kosáčik Gevury. Toto znamenie vyjadruje dokonalý súhlas Milosrdenstva a Spravodlivosti. Jedna jeho ruka je ženská, druhá mužská, ako u androgýna Khunrathova, ktorého atribúty sme museli zjednotiť s týmito (t. j. nášho capa), pretože je to jeden a ten istý symbol. Fakľa inteligencie, ktorá horí medzi jeho rohami, je magickým svetlom univerzálnej rovnováhy, obraz duše povznesenej nad hmotu, tak ako plameň spojený s matériou, vyžaruje navrchu nad ňou. Hnusná hlava zvieraťa vyjadruje hrôzu hriešnika, ktorého hmotne konajúca, jedine zodpovedná časť, tiež jediná bude trpieť trestom, lebo duša je svojou prirodzenosťou necitlivá a utrpeniu podlieha iba vtedy, keď sa zhmotní. Kaduceus umiestnený namiesto pohlavného údu predstavuje večný život, telo pokryté šupinami vodu, nad ním umiestnený poloblúk atmosféru a následné krídla pominuteľnosť (volatilitu). Dve prsia a androgýnne paže tejto sfingy okultných vied predstavujú ľudstvo“ [21].
Léviho Bafomet má byť teda akýmsi stvárnením vyvrcholenia alchymistického procesu - spojenia protichodných síl s cieľom vytvoriť astrálně svetlo, čo je základom alchýmie a napokon i osvietenia. Podrobnejší pohľad na jednotlivé detaily tohto vyobrazenia nám prezradia, že každý z jeho symbolov je nevyhnutne vyvážený svojím náprotivkom. Bafomet je androgýnna postava, keďže nesie charakteristiky oboch pohlaví: ženské prsia a tyč predstavujúcu vztýčený falus [22]. Tento koncept androgýnnosti má veľký význam v okultnej filozofii, pretože je reprezentatívnou najvyššou úrovňou iniciácie v snahe stať sa „jedným s Bohom“ [23].
V roku 1897 sa objavil ďalší Bafomet, tentoraz v podobe symbolu obráteného pentagramu doplneného o hlavu capa, a to v knihe La Clef de la Magie Noire od francúzskeho šľachtica a okultistu Stanislasa de Guaitu (1861 - 1897). Neskôr sa tento pentagram spravidla spájal s Léviho Bafometom a nazýval sa rovnako „Cap sabatu“. Satanova cirkev si ho v roku 1969 prisvojila a oficiálne ho pomenovala ako Sigil of Baphomet (Znamenie Bafometa). Do bežného povedomia sa čoskoro dostal ako znak satanizmu, avšak predovšetkým toho, ktorého tvorcom bol LaVey [24].
Sigil of Bafomet je teda obrátený pentagram reprezentujúci existenciu Satana a často sa dáva do protikladu s Baránkom Božím. Dve z jeho ramien (rohy capa) smerujú nahor a predstavujú dualitu človeka a ďalšie tri (uši a briadka capa), smerujúce nadol, predstavujú popretie a pád Svätej Trojice. Vo vnútri pentagramu je znázornená hlava capa. Ten sa zvykne dávať do súvislosti s capom, ktorého v starovekom Izraeli ako obetné zviera symbolicky vyháňali za hriechy starozákonného ľudu k zlému púštnemu duchovi Azázelovi (pozri Lv 16, 8-10). Pentagram je obklopený dvoma kruhmi, ktoré sa dotýkajú jeho ramien. Medzi nimi sa vyskytuje päť hebrejských znakov LVTHN proti smeru hodinových ručičiek, čo symbolizuje biblickú morskú príšeru Leviatana [25].
Niekde sa môžeme stretnúť s nápismi Lilith a Adam alebo Samael. V židovsko-kresťanskej tradícii je Samael padlým anjelom často spájaným s hadom v Edene, ako aj so satanom. Lilith mala byť údajne Adamovou prvou manželkou, ktorá sa vzbúrila a stala sa matkou démonov. Podľa legendy je Leviatan považovaný za plod spojenia medzi Lilith a Samaelom, inde sa zase Samael zvykne stotožňovať priamo s Leviatanom [26]. V kresťanskom výklade sa Leviatan často označuje za démona alebo obludu spojenú so satanom a niekedy sa stotožňuje s morským netvorom Rahab v Izaiášovi. Niektorí biblickí odborníci ho zase chápu ako symbol prvotného chaosu (Žalm 74, 13-14) a iní v ňom vidia obraz ľudského vzdoru voči Bohu tvrdiac, že sa má, spolu s netvormi v Knihe proroka Daniela a v Apokalypse, vykladať symbolicky [27].
Leviatanský kríž
Leviatanský kríž, známy aj pod názvom Satanský kríž alebo Sulfur, je jedným zo znakov Satanskej cirkvi. Skladá sa z viacerých jednotlivých zložiek. Dominujúcim prvkom tohto symbolu je dvojitý kríž umiestnený v strede jedného z najzaujímavejších a najtajomnejších symbolov, aké ľudstvo pozná - znaku symbolizujúceho nekonečno v tvare ležatej osmičky. Tento satanistický symbol je ľahko zapamätateľný a v podstate je aj pomerne populárny. Predstavuje tajomstvo a moc. Ako mnoho iných, aj on sa spája so smrťou a násilím [28].
Leviatanský kríž bol pôvodne symbolom pre síru a rozšírili ho európski alchymisti. Síra pochádza z latinského slova sulphur. Je to bledožltá krehká látka pevného skupenstva bez zápachu. V pevnej forme nereaguje so vzduchom. Keď je však vystavená plameňu, tuhá látka sa roztaví a začne horieť svetlým plameňom. Pre ľudí v minulosti to bol pozoruhodný jav a vzhľadom na značnú mieru poverčivosti bola síra odjakživa spájaná s niečím zlým. V skutočnosti síra znamená „kameň, ktorý horí". Zmienka o nej sa nachádza aj v Biblii, kde sa najčastejšie spája s peklom a Božím hnevom. No za spojenie síry so zlom, väčšmi ako čokoľvek iné, môže práve geológia. Sírové ložiská sa totiž nachádzajú v oblastiach, ktoré vykaujú zvýšenú úroveň vulkanickej aktivity a tiež v blízkosti horúcich prameňov. Hovorí sa, že v oblasti, kde sa údajne nachádzali biblické mestá Sodoma a Gomora, boli veľké ložiská síry. Podľa Biblie boli tieto mestá zničené práve ohňom a sírou. Je to vysoko pravdepodobné, keďže bola v regióne v tom čase vysoká seizmická aktivita. Unikajúca láva z ústia zeme sa mohla ľahko dostať do kontaktu so sírou a vytvorila tak „pekelnú" scénu zničenia týchto miest [29].
Dvojitý kríž v leviatanskom kríži symbolizuje ochranu a rovnováhu medzi osobami. Označenie nekonečnosti zvýrazňuje konštantný a bezhraničný charakter a pravdepodobne symbolizuje večný vesmír, čo LaVey v Satanskej biblii chápal posmešne ako výsmech kríža, aby zdôraznil, že iba ľudia sami sú stredobodom svojej rovnováhy a pravdy. Leviatanský kríž sa niekedy nesprávne označuje ako „pontifikálny kríž Satana", vďaka osvojeniu si tohto znaku LaVeyom v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Inak so satanizmom pôvodne nemal vôbec nič spoločné. To, že sa dostal do povedomia ako satanistický symbol, zapríčinili s najväčšou pravdepodobnosťou antikatolícke nálady, keďže sa v tomto kontexte tento kríž zvykol porovnávať s pápežským krížom [30].
Prevrátený kríž
Kríž sv. Petra alebo Petrov kríž je symbolom pokory prvého pápeža Rímskokatolíckej cirkvi. Po stáročia sa považoval za kresťanský symbol smrti tohto apoštola, ktorého na jeho osobnú žiadosť ukrižovali dolu hlavou, pretože smrť, ktorá by bola rovnaká, akou zomrel Kristus, považoval za nezaslúženú poctu. V ostatnom čase sa však tento symbol často zneužíva v okultizme a v satanizme sa toto prevrátenie hlavného symbolu kresťanstva vníma ako jeho negácia. Vo všeobecnosti ľudia chápu obrátený kríž ako opak toho, čo má symbolizovať. Obrátením kríža tak získavame náprotivok Ježiša alebo Boha - teda Satana. V satanizme tento znak symbolizuje zosmiešnenie a zneuctenie Krista a jeho smrti. Je to akt neúcty a pohŕdania Kristom, akt pohrdlivého odmietnutia Božej vôle a jeho Syna Ježiša Krista.
Ako zaujímavosť na dôvažok uveďme, že obrátený kríž protikresťanským spôsobom začal ako prvý používať francúzsky gnostik Eugen Vintras (1808 - 1875), krátko po tom, ako ho Vatikán exkomunikoval za jeho heretické učenie. Vintras totiž ohlasoval blízky koniec sveta a tvrdil, že toto posolstvo prijal od archanjela Michaela. Sám sa pokladal za re- inkarnáciu proroka Eliáša. Obrátený kríž pre neho symbolizoval skutočnosť, že vládu ukrižovaného Krista vystriedala vláda Svätého Ducha lásky, ktorého, ako to sám sugestívne vyhlasoval, bol mesiášom a prorokom [31].
Satanova pečať
V prípade Satanovej pečate ide o menej známy symbol, ktorý príležitostne používajú moderní sataňisti. Pomocou neho v spojení s inými symbolmi vizuálne vyvolávali Lucifera a iných démonov, aby splnili vôľu a túžby tých, ktorí ho takýmto spôsobom o to žiadali. Symbol prezentuje a stelesňuje Lucifera, princa padlých anjelov [32]. Znak bol prvýkrát zaznamenaný v spise Grimorium Verum (pravdepodobne v polovici 18. storočia), ktorá opisovala rozličné inštrukcie súvisiace s čiernou mágiou [33].
Počas mnohých desaťročí sa špecifické grafické prvky tejto pečate postupne identifikovali. Pečať sa celkovo javí ako kalich, ktorý predstavuje stvorenie, úrodnú tmu čakajúcu a pripravenú na nevýslovné možnosti. Ako sme už spomenuli, táto pečať je nástrojom na vyvolanie Lucifera, ktorý sa považuje za nositeľa svetla a múdrosti do temnoty. Písmeno „X" nad pečaťou označuje silu a sféru fyzickej roviny; jeho vášeň a zmyselnosť, ktorá riadi všetky entity. Vložený trojuholník zase pred-stavuje vodu, často označovanú ako pôvodný elixír extázy, bez ktorého by fyzický život nemohol existovať. A napokon písmeno „V" v spodnej časti pečate reprezentuje dualitu všetkých vecí: tmu a svetlo, mužský a ženský princíp a silu konvergencie dvoch do jednej prejavujúcej sa rovnováhy, stvorenia a existencie [34].
666
Číslo šelmy, Satana, Antikrista, cisára Nera. Satanisti ho používajú ako znak vzbúrenia voči Bohu a identifikácie sa so Satanom. Číselný rad 666 je sám osebe neškodný, ako ktorýkoľvek iný. Symbolický význam nadobudol až v Biblii, presnejšie v Apokalypse apoštola Jána, kde je v 13. kapitole zobrazený Antikrist ako hrozná šelma, a jej meno je 666. Svoju vladársku moc, ktorej je podrobený celý svet, odvodzuje táto šelma od draka, t. j. Satana. K upevneniu jeho panovania núti Antikrist všetkých ľudí, aby nosili na pravej ruke alebo čele „jeho" číslo ako znamenie. Číslica 6 sa v antike a v stredoveku považovala za najdokonalejšiu, pretože sa dá predstaviť ako súčet svojich častí a zároveň ako ich násobok. Teda 1 + 2 + 3 = 6 a tiež 1 x 2 x 3 = 6. Šestka sa dá tiež chápať ako násobok prvej ženskej a prvej mužskej číslice, teda 2x3 = 6. V Číne súvisela s nebeskými vplyvmi. V kresťanskej symbolike má ambivalentný význam - je posvätná ako počet dní stvorenia a tiež je znakom milosrdenstva. Oproti tomu číslo 666 sa objavuje ako číslo zla - teda ako číslo apokalyptickej beštie [35].
Satanisti tento znak prevzali nielen ako symbol zla, Satana - šelmy, ale aj ako symbol bohatstva. V súvislosti s tým uvádzajú príbeh zo Starého zákona, kde sa píše o kráľovi Šalamúnovi, ktorý každý rok dostával 666 talentov zlata. (1 Krľ 10, 14-15). Navzdory tomu Satanova cirkev považuje tento symbol prekvapivo za irelevantný. Čísla sú pre jej predstaviteľov len číslami, a teda nemajú pre nich údajne žiaden podstatný význam. Vyjadrili sa, že číslo 666 chápu iba ako numerické vyjadrenie cisára Nera prostredníctvom hebrejskej gematrie a nie je vraj súčasťou satanizmu, hoc ostáva vo verejnom povedomí ako jeho symbol. Ironicky dodávajú, že sú radi, ak existujú adresy a telefónne čísla, ktoré ho zahŕňajú, keďže toto číslo sa vníma ako symbol Antikrista vyvolávajúci u kresťanov reakcie, na ktorých sa oni úprimne zabávajú [36].
Hexagram
S číslicou šesť sa spája aj hexagram. Ide o šesťramennú hviezdu vytvorenú z dvoch trojuholníkov zasunutých do seba. Tradičný výklad ho interpretuje ako ženský - vodný a mužský - ohnivý trojuholník, ktoré spolu reprezentujú celistvý, bipolárny harmonický systém. Novšie kozmologické úvahy prekonali tento dualizmus a sústredili sa na štyri elementy. Preto aj hexagram rozkladajú na štyri komponenty so znakmi pre zem a vzduch. Ako magický symbol sa hexagram nachádza v zaklínacích a čarodejníckych knihách [37]. Podobne ako pentagram sa aj on používa ako talizman v okultnej a ceremoniálnej mágii na vyvolanie rôznych duchov a duchovných síl. V takomto prípade je jedným zo symbolov Saturna a je známy ako Saturnov talizman. Býčia hlava je uzavretá vo hviezde a je obklopená písmenami, ktoré tvoria meno Remfa. Tento býk predstavuje uctievanie Molocha, neskôr Satana. Rovnako i hexagram mal predstavovať magické trojčíslie 666, pretože má šesť bodov, tvorí šesť rovnostranných trojuholníkov a jeho vnútro tvorí šesť hrán šesťuholníka. V satanizme predstavuje tri postavy - satana, šelmu a falošného proroka - spájajúce sa s hrdosťou, mocou a rozkošou. Bývalý satanista, ktorý sa stal kresťanom, Bili Schnoebelen, poznamenal, že hexagram je veľmi silným nástrojom na vyvolanie satana. Ak by sme podľa neho chceli vyvolať démona, musíme mať taktiež hexagram [38].
Záver
Satanizmus zahŕňa rôzne ideologické a filozofické presvedčenia a postoje. Odvíja sa od neho množstvo nezávislých skupín, medzi ktorými väčšinou neexistuje žiadna spolupráca a nemusia presadzovať ani spoločnú vieru, myslenie a praktiky. Spája ich len jediné - satanistické symboly, ktoré sú známe po celom svete. Prostredníctvom týchto znakov a rituálnych praktík sa satanisti snažia nadviazať kontakt so satanom alebo démonmi, aby si zabezpečili moc a splnenie svojich, často sebeckých túžob. Často však nimi vyjadrujú iba svoju rebéliu, lebo satana pokladajú za symbol odporu voči ustáleným konvenciám a pokrytectvu väčšinovej spoločnosti. Akokoľvek, tieto symboly prevzali z iných, oveľa starších kultúr a ezoterických tradícií a vložili do nich význam, ktorý korešponduje s ich rezignovaným a poblúdeným spôsobom života.
Poznámky:
[01] Keden, J.: Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna. Lúč, Bratislava 1990, s. 161
[02] Vojtíšek, Z.: Encyklopedie náboženských směrů v České republice. Portál, Praha 2004, s. 168
[03] Remeš, P: Satanismus a chaos lidské duše. In: Gomboŕík, M. a kol.: Satanismus. Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů, Praha 1997
[04] Vojtíšek, Z.: Netradiční náboženství u nás. Dingir, Praha 1998, s. 63-64
[05] Mátel, A.: Súčasný smer československého satanizmu. Denník Postoj, 2008
[06] Grešková, L., Belušková, D.: Duchovná scéna. Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, Bratislava 2014, s. 25-28
[07] Keden, J.: Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna, c. d., s. 160-161
[08] Slovo pentagram pochádza z gréckeho slova pentagrammon - päť priamok.
[09] http://zaujimavosti.net/blog/archiv/historia/pentagram-pravda-o-najstarsom-symbole-jeho-historia
[10] Tamže
[11] Tamže
[12] http://www.churchofsatan.com/history-sigil-of-baphomet.php
[13] http://symboldictionary.net/?p=1893
[14] http://www.dpjs.co.uk/baphomet.html
[15] http://www.churchofsatan.com/history-sigil-of-baphomet.php
[16] https://cs.wikipedia.org/wiki/Bafomet
[17] https://sk.wikipedia.org/wiki/Usir
[18] http://www.churchofsatan.com/history-sigil-of-baphomet.php
[19] http://symboldictionary.net/?p=1893
[20] https://cs.wikipedia.org/wiki/Bafomet
[21] Lévi, E.: Dogma a rituál vysoké magie. Trigon, Praha 2003
[22] Bafometov pohlavný úd je v skutočnosti Hermesov kaduceus - tyč, okolo ktorej sú ovinuté dva hady symbolizujúce polaritu mužského a ženského princípu, niekedy zobrazené taktiež s krídlami. Dva hady znázorňujú tvorivý konflikt, plodnosť, ideálnu rovnováhu protikladov a krídla zase nestálosť tejto harmonie.
[23] https://vigilantcitizen.com/hidden-knowledge/whoisbaphomet
[24] https://cs.wikipedia.org/wiki/Bafomet
[25] Leviatan sa tiež označuje ako jeden z princov pekla, knieža závisti trestajúce tých, ktorí sa previnili týmto hriechom.
[26] https://www.speakingtree.in/allslides/ symbols-of-satan-and-their-meaning/ 205434
[27] https://sk.wikipedia.org/wiki/Leviatan
[28] http://mythologian.net/leviathan-cross-satans-cross-symbol-meaning
[29] Tamže
[30] http://symbolism.wikia.com/wiki/The_Leviathan_Cross
[31] https://christianity.stackexchange.com/questions/39180/when-did-the-upside-down-cross-become-a-symbol-of-anti-christianity
[32] https://vesselanaw.wordpress.com/satanic-symbols-and-their-meaning
[33] http://symboldictionary.net/?p = 1342
[34] http://www.oocities.org/ring549/sigil.htm
[35] Becker, U.: Slovník symbolu. Portál, Praha 2007, s. 291
[36] http://www.churchofsatan.com/faq-symbols-and-symbolism.php
[37] Biedermann, H.: Lexikón symbolov, c. d., s. 89-90
[38] http://christianitybeliefs.org/end-times-deceptions/the-star-of-david-deception
Diabol, Lucifer, Satan. Poznáme ho pod mnohými menami a prichádza v rozličných podobách. Čo však o tejto desivej postave vieme? Aké symboly ju sprevádzajú a ako máme porozumieť týmto znakom temnoty a zla, aký význam v sebe ukrývajú? V publicistickej brandži sa zvykne hovoriť, že diabol je vždy dobrá téma, a preto sa toho o satanizme a tajomstvom opradených spoločenstvách, ktoré rozličným spôsobom uctievajú diabla, už veľa popísalo a nečudo, že vznikali aj rozmanité konšpirácie. Ľudia satanistov identifikujú najmä podľa špecifických znakov, ktorými sa prezentujú na verejnosti i v médiách a s ktorými sa aj my, žiaľ, bežne stretávame. Ich reč a posolstvo je veľavravné. Avšak prv, než si ich predstavíme, zadefinujme si, čo satanizmus je a v akých formách sa v súčasnosti prejavuje.
Satan ako symbol revolty
Už z názvu kontroverzného hnutia, akým je satanizmus, si každý dokáže odvodiť fakt, že súvisí s pojmom satan. Výraz pochádza z hebrejského jazyka a prekladá sa ako nepriateľ, žalobca, respektíve odporca. Do gréčtiny je preložený ako diabolos, teda diabol. Biblia sa o satanovi zmieňuje ako o pokušiteľovi či protivníkovi. V kresťanskom učení sa označuje za vládcu pekla a jeho údelom je konať zlo a zvádzať ľudí na hriech. Satan je ako odporca Boha symbolom vzbury. Tento vzdor je v satanizme namierený jednak proti väčšinovému (kresťanskému) náboženstvu, jednak proti morálke, ktorá je na ňom založená, ale môže ísť aj o protest proti hodnotám kresťanskej civilizácie všeobecne. Odborník na nové náboženské hnutia, nemecký pastor Joachim Keden je však presvedčený, že predstavy súčasného satanizmu s kresťanskou vieroukou nemajú veľa spoločného. Hoci sa niektoré praktiky pokúšajú nadviazať na historické predstavy o satanovi, podľa Kedena tu v skutočnosti ide skôr o moc človeka, o nadobudnutie magickej, tzv. power moci [1].
Súčasný satanizmus odborníci označujú za jav sociálnej patológie či psychopatológie, ktorého základným rysom je mnohotvárnosť. Patrí sem široká škála rozmanitých sociálnych hnutí zahŕňajúcich rôzne ideologické a filozofické postoje. Podľa známeho českého religionistu Zdeňka Vojtíška sa pod satanizmom skrýva také množstvo rôznorodých javov, že je vôbec problematické tento pojem zmysluplne vymedziť. Tí, čo sa pokladajú za satanistov, nemajú žiadnu spoločnú posvätnú knihu ani vodcu, ba často nemajú ani spoločnú vieru v reálnu existenciu satana. Jediné, čo ich spája, je protest proti spoločnosti vyjadrovaný pomocou satana [2].
Rovnako Prokop Remeš z českej Spoločnosti pre štúdium siekt a nových náboženských smerov vníma satanizmus ako ťažko uchopiteľný fenomén. Podľa neho to nie je ani organizácia, ani cirkev, ba ani sekta. Ide skôr o široké hnutie s nie príliš jasnými kontúrami a vnútornou diferenciáciou. V minulosti sa satanizmus chápal ako akési antikresťanstvo, ale už aj s takouto definíciou sú značné problémy. Satana stúpenci satanizmu často vnímajú iba ako obyčajný symbol proklamovaného antikresťanstva a koncept toho-ktorého smeru sa odvíja od poňatia, ako sa vníma samo kresťanstvo. To je možné vymedziť troma základnými dimenziami: dimenziou náboženskou, dimenziou morálno-etickou a dimenziou civilizačno-kultúrnou. A práve v opozícii voči týmto rozmerom dejinného fenoménu kresťanstva, vysvetľuje ďalej Remeš, sa formujú tri základné formy satanistického antináboženstva: 1. satanizmus ako náboženstvo vzdoru voči Bohu; 2. satanizmus ako kresťanská antimorálka a 3. satanizmus ako nová antikultúra [3].
Najstarším typom satanizmu je takzvaný náboženský satanizmus. Jeho korene siahajú až do staroveku, v ktorom kresťanstvo na svojom vzostupe často iba povrchne prekrylo pôvodné pohanské náboženstvá. Podľa Vojtíška si ich prvky zachovali určitú atraktívnosť ako vzdoroná- boženstvo, ktoré sa prejavovalo jednak v ľudovom čarodejníctve, jednak ako jeden z inšpiračných zdrojov tajného a elitárskeho tieňového náboženstva - ezoterizmu. Náboženskí satanisti uctievajú satana ako reálne existujúcu duchovnú bytosť. Vzývajú ho a veria, že im dáva silu a vedie ich v rôznych životných situáciách [4]. Oveľa početnejšie zastúpení sú však satanisti, ktorí protestujú proti kresťanskej morálke a v satana, na rozdiel od predošlej skupiny, vôbec neveria a ani ho nepokladajú za reálnu bytosť, ale za symbol vzdoru. Ide tu skôr o filozofický smer a životný postoj vyjadrujúci oslobodenie sa od pokrytectva, akýchkoľvek pút konvencií a slabošskej morálky a o zbožštenie seba samého. Tento smer používa okrem prejavov antikresťanstva i prvky mágie, okultizmu, čarodejníctva a špiritizmu.
Ak hovoríme o satanizme ako o antikultúre, máme na mysli ľudí, ktorí často o satanovi veľa nevedia. Vyznávajú svoju vlastnú verziu satanizmu na základe čítania satanistickej literatúry, pozerania filmov so satanistickou tematikou alebo počúvania satanistickej hudby. Ide o akýsi mládežnícky satanizmus, pretože sa mu venujú zvyčajne ľudia mladších vekových kategórií, či už skupiny alebo osamelí jednotlivci žijúci na okraji spoločnosti. Viacerí z nich sú fanatickí poslucháči metalovej hudby a výstredne nosia symboly satanizmu (pentagramy, obrátené kríže). U mnohých ale ide len o krátkodobú vzburu [5].
V roku 2014 vyšla na Slovensku publikácia s názvom Duchovná scéna od autoriek Lucie Greškovej a Dagmar Beluškovej, ktoré v súvislosti s novou religiozitou a mládežníckou subkultúrou opísali satanistov na slovenskej religióznej scéne. Podľa nich ostáva satanizmus dvojznačným javom: 1. Pôsobia tu ľudové alebo otvorené satanistické skupiny, ktoré napriek tomu, že sa ich veľkosť mení, sú relatívne malé a neškodné a nepredstavujú väčšiu hrozbu pre spoločnosť; 2. Okrem nich však pôsobia i malé a premenlivé satanistické skupiny pozostávajúce najmä z mladých a dospievajúcich ľudí, z ktorých niektoré vedú psychopati a sociopati. Hoci nepredstavujú priame nebezpečenstvo pre svoje okolie, znamenajú okamžitú hrozbu pre tých, ktorí, sa v nich angažujú. Ich stúpenci sa totiž nezriedka podieľajú na kriminálnej činnosti, od distribúcie drog až po znásilňovanie a vraždy [6].
Za jedného zo zakladateľov a ideových otcov novodobého satanistického hnutia sa považuje mág a okultista Aleister Crowley (1875 - 1947), ktorý vymyslel a za svojho života praktizoval množstvo rozličných sexuálnych a okultných rituálov. Takzvaná Crowleyova charta takto zhrňuje jeho neosatanistickú ideológiu: „Nejestvuje Boh okrem človeka. Človek má právo žiť podľa svojho vlastného zákona ako chce, pracovať ako chce, milovať ako chce. (...) Tento zákon je zákon silného, osvieteného. Nemáme nič spoločné s vyobcovanými a neschopnými; nech umrú vo svojej biede (...), pošliapte biednych a slabých. (...) Ó, kráľu, never klamstvu, že musíš umrieť, v skutočnosti nezomrieš, ale budeš žiť." Podobne veľavravným je aj chronicky známy Crowleyov Zákon thelema: „Rob čo chceš, to bude celý zákon" [7].
Tieto a mnohé iné Crowleyove myšlienky prevzali a rozvinuli početné satanistické cirkvi a tajné rády. Jednou z najznámejších organizácií, ktorá sa verejne hlási k uctievaniu satana, je Church of Satan (Satanova cirkev). Roku 1966 ju v Kalifornii založil Anton Szandor LaVey (Howard Stanton Levey, 1930 - 1997), autor kontroverznej Satanskej biblie (The Satanic Bible), ktorá sa čoskoro stala najdôležitejšou kultovou knihou všetkých satanistických spoločenstiev (ďalšie známe satanistické spoločenstvá sú napríklad Ordo Templi Orientis, Fraternitas Saturni, The Process-Church of the Final Judgement či Thelema Orden des Argentum Astrům).
Symboly ríše zla
Ako sme už v úvode naznačili, so satanistickými symbolmi sa dnes stretávame na každom kroku. Niektorým imponujú, iných naopak pohoršujú a vyvolávajú v nich silno negatívne až desivé emócie. Avšak ak o nich hovoríme, aj tu treba mať na pamäti, že satanizmus nie je jednoliate hnutie so spoločnou vieroukou a vedením. Vzhľadom na symboliku to má za následok, že jednotlivé symboly rôzni satanisti vysvetľujú rozlične. Neexistuje teda žiadna oficiálna satanistické symbolika s autorizovaným výkladom. Napriek tomu si ale poďme aspoň tie najfrekventovanejšie symboly v krátkosti predstaviť.
Pentagram
Pentagram [8] je jedným z najstarších zachovaných symbolov ľudskej histórie. Výskumy potvrdzujú jeho prvý výskyt v oblasti riek Eufrat a Tigris, a to už pred vyše šesťtisíc rokmi. Na území Palestíny zase archeológovia našli úlomky nádob pochádzajúcich zo 4. tisícročia pred Kr., na ktorých sú vyryté symboly päťramennej hviezdy. Iné nálezy dokazujú, že pentagram bol veľmi obľúbeným symbolom starých Sumerov v rokoch 2700 pred Kr. V sumerských textoch slúžil na označenie smerov piatich viditeľných planét. Sumeři tento symbol spájali s bohyňou lásky a vojny Ištar, ktorá vládla planéte Venuša. Grécko- rímska kultúra ho neskôr spojovala s Afroditou. Astrológovia údajne zistili, že pentagram opisuje všetkých päť ramien dráhy Venuše, ktorá trvá osem rokov, aby napokon vytvorila akýsi pentagram na oblohe. Možno práve preto sa mu vraví Venušina hviezda. Pre starých pohanov tento symbol znamenal ochranu, ženskosť a plodnosť. Znázorňovali ho s troma ramenami hore (hlava a ruky) a dvoma dole (nohy) [9]. Pôvodne, v 4. tisícročí pred Kr., sa pentagram kreslil ako podpis, čo znamenalo, že príjemcovi prajete veľa šťastia a pevné zdravie. V Taliansku sa tento znak objavil až približne v 7., respektíve 6. storočí pred Kr. a v pytagorovskom mysticizme ho považovali za symbol človeka [10]. Podľa Pytagora predstavoval každý z piatich ramien pentagramu jeden zo základných elementov vesmíru: oheň, vodu, vzduch, zem a vesmírnu energiu (život alebo tiež éter).
Pentagram zohrával významnú úlohu taktiež v Jeruzaleme v rokoch 300 až 150 pred Kr., kde slúžil ako oficiálna pečať mesta. V židovskom náboženstve sa označoval ako pečať alebo erb kráľa Šalamúna, ktorý podľa legendy nosil prsteň s pentagramom na ľavom malíčku [11]. Na stránkach Satanovej cirkvi sa dokonca dočítame, že Šalamún mal údajne s jeho pomocou robiť kúzla a vzývať démonov, aby mu boli nápomocní počas stavby jeho veľkolepého chrámu [12]. Pentagram nájdeme aj v židovskej kabalistickej tradícii, kde päťuholník predstavuje päť horných sefirotov na Strome života, ktoré predstavujú čisté archetypálne sily, ako sú spravodlivosť, milosrdenstvo, múdrosť, porozumenie a transcendentná nádhera. Kresťanskí kabalisti z čias renesancie interpretovali pentagram ako mystický dôkaz Kristovho božstva, ktorý symbolizoval Krista ako Ducha Svätého zjaveného v ľudskom tele. Tento znak sa spájal aj s piatimi Kristovými ranami, a keďže ho bolo možné kresliť jedným nepretržitým ťahom pera, symbolizoval alfu a omegu ako jeden celok [13].
Satanistický pentagram - teda prevrátený pentagram - je neoddeliteľne spojený s čiernou mágiou a uctievaním satana a prezentuje sa ako zlo. Pre satanistu reprezentuje tento symbol triumf hmoty a individuálnej túžby nad náboženskou dogmou. Podľa Akrona znamená obrátený pentagram víťazstvo hmoty nad duchom. Aleister Crowley ho podobne používal na označenie zostupu ducha do hmoty [14]. Anton LaVey ho opisuje ako znak intelektuálnej všemohúcnosti a autokracie. „Je to hviezda mágov, znamenie Slova, ktoré sa stalo telom a podľa smeru jeho ramien symbol predstavuje poriadok alebo zmätok. Je to zasvätenie alebo znesvätenie, Lucifer alebo Vesper, hviezda ranná alebo večerná, Mária alebo Lilith, víťazstvo alebo smrť, deň alebo noc. Pentagram s dvoma ramenami nahor predstavuje Satana ako Capa sabatu, s jedným ramenom nahor je znamením Spasiteľa" [15].
Bafomet
Bafomet je meno nejasného pôvodu, ale zato je známy ako modla stredovekých templárov. Avšak i podoba tejto modly je značne nejasná. Mučení templári pri výsluchoch opísali Bafometa ako mužskú fúzatú hlavu desivého zovňajšku zhotovenú z dreva alebo kovu. Podivná podobizeň idolu, ktorému sa templári mali údajne na tajných stretnutiach klaňať a vzdávať mu pocty, mala mať tri tváre a na vrchu čosi, čo azda malo pripomínať templárský čepiec. Niektoré ďalšie výpovede sa s touto verziou rozchádzajú a Bafometa opisovali ako tvora s hlavou ženy. Vzadu boli umiestnené dvierka s dutinou, v ktorej boli uložené neznáme kosti. Keďže sa tieto predmety nenašli a výpovede templárov sa v procese rôznili, napomáha táto informácia myšlienku, že tieto modly nikdy neexistovali. Okrem iného by to taktiež znamenalo, že údajné výpovede boli celkom vymyslené a vynútené na mučidlách.
Vzhľadom na pôvod mena Bafomet existuje mnoho vysvetlení. Jedno z nich odkazuje na skomoleninu mena moslimského proroka Mohameda, ktoré v starofrancúzštine znelo Machomet. Ďalší variant tvrdí, že by to malo byť spojenie gréckych slov bafé a metis, čo znamená krst ohňom. Ďalej sa uvažuje o odvodenine z arabského Abufihamat - Otec porozumenia či o skratke tem.o.h.p.ab (templi omnium hominum pacis abbas - otec, resp. opát chrámu mieru všetkých ľudí), ktorá by sa čítala odzadu [16]. Iní sa zase domnievajú, že je to kabalistická šifra Atbash označujúca slovo sofio, teda múdrosť, poznanie. Bafomet sa zvykol nazývať i ako mendézsky cap. Toto pomenovanie však môže pochádzať z viacerých interpretácií. Jedna vraví, že ide o staroegyptského boha Usira, ktorého jeden z aspektov v dolnoegyptskom Džedete (Mendéze) domorodí obyvatelia uctievali ako boha Benebdžedet [17]. Podľa LaVeya však táto teória má trhliny, keďže tento boh mal baraniu a nie koziu podobu. LaVey tvrdí, že skôr ide o egyptského boha Amona, ktorého označovali ako „skrytého, toho, kto žije vo všetkých veciach a je dušou všetkých javov". Boh Amon bol akousi temnou silou prenikajúcou a motivujúcou celú prírodu [18].
Capa poniektorí spájali taktiež so stredovekými povesťami o čarodejníkoch, ktorí často vystupovali ako tanečníci alebo jazdci na kozách a reprezentovali samého satana. Koza sa v tomto kontexte vnímala ako ironický symbol sexuálnej represie a táto asociácia je jasnou narážkou na neobmedzenú sexualitu reprezentovanú týmto starodávnym symbolom plodnosti. Možno práve to bol dôvod, prečo oslovil moderných satanistov, ktorí v ňom vidia symbol slobody sexuálnych a náboženských tabu [19].
Konšpiračné teórie, ktoré súviseli s templármi, boli v 19. storočí populárne a ustálili podobu Bafometa tak, ako ju vo svojom diele Dogme et Rituel de la Haute Magie (Dogma a rituál vysokej mágie) vykreslil okultista Eliphas Lévi - t. j. ako „mendézskeho capa sabatu", hoci sa táto podoba s opisom templárov rozchádza. V tejto podobe ide o okrídlenú bytosť s hlavou capa s ľudským telom, rukou ženy a rukou muža a rozštiepenými kopytami. Na hlave je okrem rohov i zapálená fakľa. Sám Bafomet ukazuje na dva kosáčiky mesiaca, pričom na pravej ruke má napísané latinské slovo solve (oddelené) a na ľavej coagula (spojené). Hoci dnešní satanisti považujú Léviho Bafometa za zobrazenie diabla, Lévi ho zamýšľal zobraziť skôr ako starodávneho pohanského boha plodnosti [20].
Vo svojom opise Lévi uvádza: „Cap vyobrazený na našej titulnej strane má na čele vrcholom hore smerujúce znamenie pentagramu, symbolu svetla, jeho dve ruky vytvárajú znamenie hermetizmu, jedna z nich ukazuje hore na biely Mesiac Chesedu, druhá na čierny kosáčik Gevury. Toto znamenie vyjadruje dokonalý súhlas Milosrdenstva a Spravodlivosti. Jedna jeho ruka je ženská, druhá mužská, ako u androgýna Khunrathova, ktorého atribúty sme museli zjednotiť s týmito (t. j. nášho capa), pretože je to jeden a ten istý symbol. Fakľa inteligencie, ktorá horí medzi jeho rohami, je magickým svetlom univerzálnej rovnováhy, obraz duše povznesenej nad hmotu, tak ako plameň spojený s matériou, vyžaruje navrchu nad ňou. Hnusná hlava zvieraťa vyjadruje hrôzu hriešnika, ktorého hmotne konajúca, jedine zodpovedná časť, tiež jediná bude trpieť trestom, lebo duša je svojou prirodzenosťou necitlivá a utrpeniu podlieha iba vtedy, keď sa zhmotní. Kaduceus umiestnený namiesto pohlavného údu predstavuje večný život, telo pokryté šupinami vodu, nad ním umiestnený poloblúk atmosféru a následné krídla pominuteľnosť (volatilitu). Dve prsia a androgýnne paže tejto sfingy okultných vied predstavujú ľudstvo“ [21].
Léviho Bafomet má byť teda akýmsi stvárnením vyvrcholenia alchymistického procesu - spojenia protichodných síl s cieľom vytvoriť astrálně svetlo, čo je základom alchýmie a napokon i osvietenia. Podrobnejší pohľad na jednotlivé detaily tohto vyobrazenia nám prezradia, že každý z jeho symbolov je nevyhnutne vyvážený svojím náprotivkom. Bafomet je androgýnna postava, keďže nesie charakteristiky oboch pohlaví: ženské prsia a tyč predstavujúcu vztýčený falus [22]. Tento koncept androgýnnosti má veľký význam v okultnej filozofii, pretože je reprezentatívnou najvyššou úrovňou iniciácie v snahe stať sa „jedným s Bohom“ [23].
V roku 1897 sa objavil ďalší Bafomet, tentoraz v podobe symbolu obráteného pentagramu doplneného o hlavu capa, a to v knihe La Clef de la Magie Noire od francúzskeho šľachtica a okultistu Stanislasa de Guaitu (1861 - 1897). Neskôr sa tento pentagram spravidla spájal s Léviho Bafometom a nazýval sa rovnako „Cap sabatu“. Satanova cirkev si ho v roku 1969 prisvojila a oficiálne ho pomenovala ako Sigil of Baphomet (Znamenie Bafometa). Do bežného povedomia sa čoskoro dostal ako znak satanizmu, avšak predovšetkým toho, ktorého tvorcom bol LaVey [24].
Sigil of Bafomet je teda obrátený pentagram reprezentujúci existenciu Satana a často sa dáva do protikladu s Baránkom Božím. Dve z jeho ramien (rohy capa) smerujú nahor a predstavujú dualitu človeka a ďalšie tri (uši a briadka capa), smerujúce nadol, predstavujú popretie a pád Svätej Trojice. Vo vnútri pentagramu je znázornená hlava capa. Ten sa zvykne dávať do súvislosti s capom, ktorého v starovekom Izraeli ako obetné zviera symbolicky vyháňali za hriechy starozákonného ľudu k zlému púštnemu duchovi Azázelovi (pozri Lv 16, 8-10). Pentagram je obklopený dvoma kruhmi, ktoré sa dotýkajú jeho ramien. Medzi nimi sa vyskytuje päť hebrejských znakov LVTHN proti smeru hodinových ručičiek, čo symbolizuje biblickú morskú príšeru Leviatana [25].
Niekde sa môžeme stretnúť s nápismi Lilith a Adam alebo Samael. V židovsko-kresťanskej tradícii je Samael padlým anjelom často spájaným s hadom v Edene, ako aj so satanom. Lilith mala byť údajne Adamovou prvou manželkou, ktorá sa vzbúrila a stala sa matkou démonov. Podľa legendy je Leviatan považovaný za plod spojenia medzi Lilith a Samaelom, inde sa zase Samael zvykne stotožňovať priamo s Leviatanom [26]. V kresťanskom výklade sa Leviatan často označuje za démona alebo obludu spojenú so satanom a niekedy sa stotožňuje s morským netvorom Rahab v Izaiášovi. Niektorí biblickí odborníci ho zase chápu ako symbol prvotného chaosu (Žalm 74, 13-14) a iní v ňom vidia obraz ľudského vzdoru voči Bohu tvrdiac, že sa má, spolu s netvormi v Knihe proroka Daniela a v Apokalypse, vykladať symbolicky [27].
Leviatanský kríž
Leviatanský kríž, známy aj pod názvom Satanský kríž alebo Sulfur, je jedným zo znakov Satanskej cirkvi. Skladá sa z viacerých jednotlivých zložiek. Dominujúcim prvkom tohto symbolu je dvojitý kríž umiestnený v strede jedného z najzaujímavejších a najtajomnejších symbolov, aké ľudstvo pozná - znaku symbolizujúceho nekonečno v tvare ležatej osmičky. Tento satanistický symbol je ľahko zapamätateľný a v podstate je aj pomerne populárny. Predstavuje tajomstvo a moc. Ako mnoho iných, aj on sa spája so smrťou a násilím [28].
Leviatanský kríž bol pôvodne symbolom pre síru a rozšírili ho európski alchymisti. Síra pochádza z latinského slova sulphur. Je to bledožltá krehká látka pevného skupenstva bez zápachu. V pevnej forme nereaguje so vzduchom. Keď je však vystavená plameňu, tuhá látka sa roztaví a začne horieť svetlým plameňom. Pre ľudí v minulosti to bol pozoruhodný jav a vzhľadom na značnú mieru poverčivosti bola síra odjakživa spájaná s niečím zlým. V skutočnosti síra znamená „kameň, ktorý horí". Zmienka o nej sa nachádza aj v Biblii, kde sa najčastejšie spája s peklom a Božím hnevom. No za spojenie síry so zlom, väčšmi ako čokoľvek iné, môže práve geológia. Sírové ložiská sa totiž nachádzajú v oblastiach, ktoré vykaujú zvýšenú úroveň vulkanickej aktivity a tiež v blízkosti horúcich prameňov. Hovorí sa, že v oblasti, kde sa údajne nachádzali biblické mestá Sodoma a Gomora, boli veľké ložiská síry. Podľa Biblie boli tieto mestá zničené práve ohňom a sírou. Je to vysoko pravdepodobné, keďže bola v regióne v tom čase vysoká seizmická aktivita. Unikajúca láva z ústia zeme sa mohla ľahko dostať do kontaktu so sírou a vytvorila tak „pekelnú" scénu zničenia týchto miest [29].
Dvojitý kríž v leviatanskom kríži symbolizuje ochranu a rovnováhu medzi osobami. Označenie nekonečnosti zvýrazňuje konštantný a bezhraničný charakter a pravdepodobne symbolizuje večný vesmír, čo LaVey v Satanskej biblii chápal posmešne ako výsmech kríža, aby zdôraznil, že iba ľudia sami sú stredobodom svojej rovnováhy a pravdy. Leviatanský kríž sa niekedy nesprávne označuje ako „pontifikálny kríž Satana", vďaka osvojeniu si tohto znaku LaVeyom v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Inak so satanizmom pôvodne nemal vôbec nič spoločné. To, že sa dostal do povedomia ako satanistický symbol, zapríčinili s najväčšou pravdepodobnosťou antikatolícke nálady, keďže sa v tomto kontexte tento kríž zvykol porovnávať s pápežským krížom [30].
Prevrátený kríž
Kríž sv. Petra alebo Petrov kríž je symbolom pokory prvého pápeža Rímskokatolíckej cirkvi. Po stáročia sa považoval za kresťanský symbol smrti tohto apoštola, ktorého na jeho osobnú žiadosť ukrižovali dolu hlavou, pretože smrť, ktorá by bola rovnaká, akou zomrel Kristus, považoval za nezaslúženú poctu. V ostatnom čase sa však tento symbol často zneužíva v okultizme a v satanizme sa toto prevrátenie hlavného symbolu kresťanstva vníma ako jeho negácia. Vo všeobecnosti ľudia chápu obrátený kríž ako opak toho, čo má symbolizovať. Obrátením kríža tak získavame náprotivok Ježiša alebo Boha - teda Satana. V satanizme tento znak symbolizuje zosmiešnenie a zneuctenie Krista a jeho smrti. Je to akt neúcty a pohŕdania Kristom, akt pohrdlivého odmietnutia Božej vôle a jeho Syna Ježiša Krista.
Ako zaujímavosť na dôvažok uveďme, že obrátený kríž protikresťanským spôsobom začal ako prvý používať francúzsky gnostik Eugen Vintras (1808 - 1875), krátko po tom, ako ho Vatikán exkomunikoval za jeho heretické učenie. Vintras totiž ohlasoval blízky koniec sveta a tvrdil, že toto posolstvo prijal od archanjela Michaela. Sám sa pokladal za re- inkarnáciu proroka Eliáša. Obrátený kríž pre neho symbolizoval skutočnosť, že vládu ukrižovaného Krista vystriedala vláda Svätého Ducha lásky, ktorého, ako to sám sugestívne vyhlasoval, bol mesiášom a prorokom [31].
Satanova pečať
V prípade Satanovej pečate ide o menej známy symbol, ktorý príležitostne používajú moderní sataňisti. Pomocou neho v spojení s inými symbolmi vizuálne vyvolávali Lucifera a iných démonov, aby splnili vôľu a túžby tých, ktorí ho takýmto spôsobom o to žiadali. Symbol prezentuje a stelesňuje Lucifera, princa padlých anjelov [32]. Znak bol prvýkrát zaznamenaný v spise Grimorium Verum (pravdepodobne v polovici 18. storočia), ktorá opisovala rozličné inštrukcie súvisiace s čiernou mágiou [33].
Počas mnohých desaťročí sa špecifické grafické prvky tejto pečate postupne identifikovali. Pečať sa celkovo javí ako kalich, ktorý predstavuje stvorenie, úrodnú tmu čakajúcu a pripravenú na nevýslovné možnosti. Ako sme už spomenuli, táto pečať je nástrojom na vyvolanie Lucifera, ktorý sa považuje za nositeľa svetla a múdrosti do temnoty. Písmeno „X" nad pečaťou označuje silu a sféru fyzickej roviny; jeho vášeň a zmyselnosť, ktorá riadi všetky entity. Vložený trojuholník zase pred-stavuje vodu, často označovanú ako pôvodný elixír extázy, bez ktorého by fyzický život nemohol existovať. A napokon písmeno „V" v spodnej časti pečate reprezentuje dualitu všetkých vecí: tmu a svetlo, mužský a ženský princíp a silu konvergencie dvoch do jednej prejavujúcej sa rovnováhy, stvorenia a existencie [34].
666
Číslo šelmy, Satana, Antikrista, cisára Nera. Satanisti ho používajú ako znak vzbúrenia voči Bohu a identifikácie sa so Satanom. Číselný rad 666 je sám osebe neškodný, ako ktorýkoľvek iný. Symbolický význam nadobudol až v Biblii, presnejšie v Apokalypse apoštola Jána, kde je v 13. kapitole zobrazený Antikrist ako hrozná šelma, a jej meno je 666. Svoju vladársku moc, ktorej je podrobený celý svet, odvodzuje táto šelma od draka, t. j. Satana. K upevneniu jeho panovania núti Antikrist všetkých ľudí, aby nosili na pravej ruke alebo čele „jeho" číslo ako znamenie. Číslica 6 sa v antike a v stredoveku považovala za najdokonalejšiu, pretože sa dá predstaviť ako súčet svojich častí a zároveň ako ich násobok. Teda 1 + 2 + 3 = 6 a tiež 1 x 2 x 3 = 6. Šestka sa dá tiež chápať ako násobok prvej ženskej a prvej mužskej číslice, teda 2x3 = 6. V Číne súvisela s nebeskými vplyvmi. V kresťanskej symbolike má ambivalentný význam - je posvätná ako počet dní stvorenia a tiež je znakom milosrdenstva. Oproti tomu číslo 666 sa objavuje ako číslo zla - teda ako číslo apokalyptickej beštie [35].
Satanisti tento znak prevzali nielen ako symbol zla, Satana - šelmy, ale aj ako symbol bohatstva. V súvislosti s tým uvádzajú príbeh zo Starého zákona, kde sa píše o kráľovi Šalamúnovi, ktorý každý rok dostával 666 talentov zlata. (1 Krľ 10, 14-15). Navzdory tomu Satanova cirkev považuje tento symbol prekvapivo za irelevantný. Čísla sú pre jej predstaviteľov len číslami, a teda nemajú pre nich údajne žiaden podstatný význam. Vyjadrili sa, že číslo 666 chápu iba ako numerické vyjadrenie cisára Nera prostredníctvom hebrejskej gematrie a nie je vraj súčasťou satanizmu, hoc ostáva vo verejnom povedomí ako jeho symbol. Ironicky dodávajú, že sú radi, ak existujú adresy a telefónne čísla, ktoré ho zahŕňajú, keďže toto číslo sa vníma ako symbol Antikrista vyvolávajúci u kresťanov reakcie, na ktorých sa oni úprimne zabávajú [36].
Hexagram
S číslicou šesť sa spája aj hexagram. Ide o šesťramennú hviezdu vytvorenú z dvoch trojuholníkov zasunutých do seba. Tradičný výklad ho interpretuje ako ženský - vodný a mužský - ohnivý trojuholník, ktoré spolu reprezentujú celistvý, bipolárny harmonický systém. Novšie kozmologické úvahy prekonali tento dualizmus a sústredili sa na štyri elementy. Preto aj hexagram rozkladajú na štyri komponenty so znakmi pre zem a vzduch. Ako magický symbol sa hexagram nachádza v zaklínacích a čarodejníckych knihách [37]. Podobne ako pentagram sa aj on používa ako talizman v okultnej a ceremoniálnej mágii na vyvolanie rôznych duchov a duchovných síl. V takomto prípade je jedným zo symbolov Saturna a je známy ako Saturnov talizman. Býčia hlava je uzavretá vo hviezde a je obklopená písmenami, ktoré tvoria meno Remfa. Tento býk predstavuje uctievanie Molocha, neskôr Satana. Rovnako i hexagram mal predstavovať magické trojčíslie 666, pretože má šesť bodov, tvorí šesť rovnostranných trojuholníkov a jeho vnútro tvorí šesť hrán šesťuholníka. V satanizme predstavuje tri postavy - satana, šelmu a falošného proroka - spájajúce sa s hrdosťou, mocou a rozkošou. Bývalý satanista, ktorý sa stal kresťanom, Bili Schnoebelen, poznamenal, že hexagram je veľmi silným nástrojom na vyvolanie satana. Ak by sme podľa neho chceli vyvolať démona, musíme mať taktiež hexagram [38].
Záver
Satanizmus zahŕňa rôzne ideologické a filozofické presvedčenia a postoje. Odvíja sa od neho množstvo nezávislých skupín, medzi ktorými väčšinou neexistuje žiadna spolupráca a nemusia presadzovať ani spoločnú vieru, myslenie a praktiky. Spája ich len jediné - satanistické symboly, ktoré sú známe po celom svete. Prostredníctvom týchto znakov a rituálnych praktík sa satanisti snažia nadviazať kontakt so satanom alebo démonmi, aby si zabezpečili moc a splnenie svojich, často sebeckých túžob. Často však nimi vyjadrujú iba svoju rebéliu, lebo satana pokladajú za symbol odporu voči ustáleným konvenciám a pokrytectvu väčšinovej spoločnosti. Akokoľvek, tieto symboly prevzali z iných, oveľa starších kultúr a ezoterických tradícií a vložili do nich význam, ktorý korešponduje s ich rezignovaným a poblúdeným spôsobom života.
Poznámky:
[01] Keden, J.: Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna. Lúč, Bratislava 1990, s. 161
[02] Vojtíšek, Z.: Encyklopedie náboženských směrů v České republice. Portál, Praha 2004, s. 168
[03] Remeš, P: Satanismus a chaos lidské duše. In: Gomboŕík, M. a kol.: Satanismus. Společnosti pro studium sekt a nových náboženských směrů, Praha 1997
[04] Vojtíšek, Z.: Netradiční náboženství u nás. Dingir, Praha 1998, s. 63-64
[05] Mátel, A.: Súčasný smer československého satanizmu. Denník Postoj, 2008
[06] Grešková, L., Belušková, D.: Duchovná scéna. Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave, Bratislava 2014, s. 25-28
[07] Keden, J.: Takzvané mládežnícke sekty a okultná vlna, c. d., s. 160-161
[08] Slovo pentagram pochádza z gréckeho slova pentagrammon - päť priamok.
[09] http://zaujimavosti.net/blog/archiv/historia/pentagram-pravda-o-najstarsom-symbole-jeho-historia
[10] Tamže
[11] Tamže
[12] http://www.churchofsatan.com/history-sigil-of-baphomet.php
[13] http://symboldictionary.net/?p=1893
[14] http://www.dpjs.co.uk/baphomet.html
[15] http://www.churchofsatan.com/history-sigil-of-baphomet.php
[16] https://cs.wikipedia.org/wiki/Bafomet
[17] https://sk.wikipedia.org/wiki/Usir
[18] http://www.churchofsatan.com/history-sigil-of-baphomet.php
[19] http://symboldictionary.net/?p=1893
[20] https://cs.wikipedia.org/wiki/Bafomet
[21] Lévi, E.: Dogma a rituál vysoké magie. Trigon, Praha 2003
[22] Bafometov pohlavný úd je v skutočnosti Hermesov kaduceus - tyč, okolo ktorej sú ovinuté dva hady symbolizujúce polaritu mužského a ženského princípu, niekedy zobrazené taktiež s krídlami. Dva hady znázorňujú tvorivý konflikt, plodnosť, ideálnu rovnováhu protikladov a krídla zase nestálosť tejto harmonie.
[23] https://vigilantcitizen.com/hidden-knowledge/whoisbaphomet
[24] https://cs.wikipedia.org/wiki/Bafomet
[25] Leviatan sa tiež označuje ako jeden z princov pekla, knieža závisti trestajúce tých, ktorí sa previnili týmto hriechom.
[26] https://www.speakingtree.in/allslides/ symbols-of-satan-and-their-meaning/ 205434
[27] https://sk.wikipedia.org/wiki/Leviatan
[28] http://mythologian.net/leviathan-cross-satans-cross-symbol-meaning
[29] Tamže
[30] http://symbolism.wikia.com/wiki/The_Leviathan_Cross
[31] https://christianity.stackexchange.com/questions/39180/when-did-the-upside-down-cross-become-a-symbol-of-anti-christianity
[32] https://vesselanaw.wordpress.com/satanic-symbols-and-their-meaning
[33] http://symboldictionary.net/?p = 1342
[34] http://www.oocities.org/ring549/sigil.htm
[35] Becker, U.: Slovník symbolu. Portál, Praha 2007, s. 291
[36] http://www.churchofsatan.com/faq-symbols-and-symbolism.php
[37] Biedermann, H.: Lexikón symbolov, c. d., s. 89-90
[38] http://christianitybeliefs.org/end-times-deceptions/the-star-of-david-deception
